V príme som vstúpil do ozajstného sveta veľkých. Najmladší prcek naškole pozerajúci sa s hlavou zdvihnutou hore na sekundána. Profesorizatiaľ najväčší ľudia, akých som kedy videl! Bože ako som sa vás bál.Boli ste takí silní a koľko ste toho vtedy vedeli! A ja som sa tešil nato, keď ma to všetko raz naučíte. Neraz som mal pocit, že ten veľkýprofesor v bielom plášti je einstein.
V sekunde som sa v autobuse zaľúbil do kvartánky. Vedel som, že z toho nič nebude, veď si bola taká veľká a ja taký malý.
Mal som jedného kamaráta o dva roky staršieho. Ak som mal v životenaozajstného idola, bol si to ty. Asi by sme sa tak často nestretalikeby sme nechodili spolu domov z výtvarnej. Vždy bolo vtedy okolo tebaplno tvojich veľkých kamarátiek a rozoberali ste o dva roky staršietémy. Ja som bol vtedy ticho. Cítil som sa moc malý. No vravel som si,že raz budem ako ty.
Naštastie som nebol. Tvoj mocbohémsky život neskôr na strednej ťa pripravil o veľa.
Mal som spolužiaka. Nechcem si ani predstaviť gympel bez nášhokamarátstva. Ak som v živote naozaj za niečo vďačný, tak si to ty.Myslím, že ak človek o sebe nehovorí, ako by ani nebol. My sme neboli,ale o sebe hovorili, a tak sa stali. Neviem, či by som aj bez tebapokladal ten ranný svet za plný tajomna a ľudí, ktorých sme my spolutak obdivovali. Bolo ich veľa. Boli to všetci tí velkí farební,usmievaví, bosí, plní a tajomní ľudia z čajovne, zo školy, z mesta.Boli vtedy takí krásni. Rátal som roky, kedy aj ja budem takýto.Čajovňu ale zrušili.
Ach, kde ste teraz všetci?
Mamina ocino, prečo dnes mám pocit, ženechcem byť nikdy ako vy? Smetiari, prečo si vás dnes nevšímam? Bielyeinstein, prečo mám dnes pocit, že nič nevieš poriadne? "Profesori",kedy ma chcete ešte naučiť to všetko, kedy príde tá oktáva, kedy mámepreberať tie úžasné veci o nekonečne, o atómoch, o evolúcii, čo ste námvždy sľubovali? Najkrásnejší ľudia, farební, to ste vy, čo sa prišli doletného kina na klubový film opiť a zhúliť?
Prečo nie je nič také krásne a tajomné ako vtedy? Prečo sme dospeli beztoho, aby sa naplnili naše sny o dospelosti? Je to tak, že sme naivní apostupom času spoznávame aký svet naozaj je? Aký svet naozaj je?
Neviem aký je... Ale predsa nie je to náhodou tak, že svet je taký, akýho my vnímame, bez ohľadu na to aký v "skutočnosti" je? Nestačí lenprestať niekedy veriť svojim očiam a začať veriť svojim snom? Nedokáženaša túžba žiť svoj sen zmeniť celý svet?
